-Hm... a co s tym?- opytala som sa nechapavo.
-Boze moj. Pod so mnou.- chytil ma za ruku a tahal ma smerom k tej strelnici.
-Pockaj Tom... je mi nejak zle. Hned som tu.- povedala som a citila som ze zo mna zachvilu vyleti
vecera.
vecera.
-Nie sama nepojdes!- zakrical Tom, ale to uz som bola prec.
Odrazu sa mi vsetko zacalo tocit a na viac si uz nepametam.
-Domca?- pocula som Tomov hlas. Otvorila som oci
.
-Co sa deje? Kde to som?- posadila som sa na postel.
.
-Co sa deje? Kde to som?- posadila som sa na postel.
-Lahni si! Si v nemocnici. Odpadla si.-
-Coze? Ja si len pametam ze som pocula hlasy... a potom... potom uz nic viac neviem.-
-A ako ti je?-
-No dost zle. Ale sak v pohode.- usmiala som sa.
Otvorili sa dvere a v nich stal doktor.
-Slecna?- opytal sa ma.
-Ano?- strhla som sa.
-Pan Kaulitz mozete na chvilu odist?- opytal sa ten doktor.
-Jasne.- povedal Tom a odisiel.
-Mam pre vas spravu.-
-Aku??- opytala som sa zvedavo.
-O tom co vam je.- pozrel sa na mna.
-A... a co mi je?- znpova som sa opytala a zacala som sa triast. Bala som sa co mi povie.
-Vy...-
-Co ja?!- vykrikla som.
-Vy ste tehotna!-
-Co... co som?- opytala sm sa lebo som si nebola ista ci som dobre pocula.
-Tehotna.- zopakoval to doktor.
-Tehotna! Boze ja som tehotna! Cakam s Tomom dieta!- bola som stastna ale plac ma premohol.
-Zavolajte Toma.-
-Teraz...-
-Hned!- zakricala som.
-Dobre teda...- povedal a vysiel von. Zachvilu sa dvere zase otvorili. Stal v nich Tom.
-Preco places? Co ti je?- opytal sa ma a pribehol ku mne.
-Tom... ja... ja...- stale som plakala.
-Tom... ja... ja...- stale som plakala.
-No tak. Co je?- opytal sa znova.
-Ja som tehotna!- vykoktala som sa.
-Co.. co si?!- opytal sa Tom a s otvorenou pusou na mna pozeral.
-Tehotna. Cakame spolu dieta Tom. Budes otec.- povedala som a bala som sa co povie.
-Domca...no... to je super!- vrhol sa na mna.
-Ja ta tak strasne lubim!- povedala som mu.
-Aj ja teba.- Dnu vosiel doktor.
-Pan Kaulitz chodte si domov odpocinut. Zajtra uz bude moct ist slecna domov, ale na noc si ju tu este nechame. Rozlucili sme sa.
-Dovidenia a dakujem.-povedala som na druhy den odchadzala z nemocnice.
Doma to uz vsetci vedeli.
-Pametas sa na to ako som ti hovoril o tej dovolenke?- opytal sa ma Tom v izbe.
-Jasne.- odpovedala som.
-Do by si povedala na dva tyzdne v Spanielsku? Byva tam moja babka a...-
-To je super napad!- nenechala som ho ani dopovedat vetu.
-Mozeme tam ist uz zajtra.-
-Super!- usmiali sme sa na seba a unaveni sme zaspali.
Na druhy den sme lietadlom odleteli.
-To uz sme tu?- opytal sa Bill ked sme pristali.
-Ano.- opvedal Tom.
Na letisku nas zdrzali faninky ale nastastie ich nebolo moc.
-Babka!- zkrikli Tom s Billom ked uvideli ich babku.
-Tominko! Billik! Ako ste vyrastli!-
Chalani nas s ich babkou predstavili. Bola tam hrozna sranda. Vecer sme sedeli pred domom na lavicke:
-Co by si povedala na jazdu na motorke?-
-Hm... preco nie?-
-Tak pod.- Tom ma zaviedol do garaze kde bola krasna cevena motorka.
-Dala mi ju babka minuly rok na narodky. Este som na nej neisol.-
-Tak sa ukaz!- povedala som a sadla som si dozadu a chytila som Toma okolo pasu.
-Drz sa!- zakrical Tom. Ani som sa nenazdala a uz sme isli.
-Lubim ta! Ale nikomu to nehovor! Je to moje velke tajomstvo!-
!KONIEC!










