Tom a ja sme boli spociatku v skole velmi napdni tym, ako sa stajlujeme. Ucitelia aj ostatny skolaci nas kvôli tomu dost zhadzovali. Schrei je o tom, ze sa jednoducho odmietame prisposobovat sedej mase. Vzdy si povieme svoj nazor. Ta pesnicka rozprava o frustracii toho, ze aj my sa v kazdodennom zivote proste niekedy musime prisposobit, ohnut chrbat. A to nas ubija. Preto niekedy mame chut kricat, aby sme zo seba tu depku dostali. Ked tu pesnicku hrame nazivo, perfektne zo seba dostaneme agresivitu. Je to ako oslobodenie. Okrem toho ide v Schrei o to, ostat samym sebou - a to je pre nas v tejto chvili strasne dolezite. U nas v kapele mame vsetci jedno spolocne pravidlo: ak niekomu zasibe tzo slavy a ma tendencie posrat sa zo seba, dostane po papuli.










