close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Osud 5.DIEL (koniec)

28. června 2007 v 20:47 | Nonna |  FF - Osud
Myslím, že som prekonala svoj životný rekord.
JA, keď som sa za 10 minút zobudila obliekla zbalila a ešte aj na zastávku dobehla (čo normálne trvá niečo vyše tých 10 minút), už je dnes možné VŠETKO.
Pred inchebu som sa dostavila možno o jedenástej (už so zastávkou v Auparku, obehaním pár obchodov WCiek a McDonaldu). A fakt, ľudia tam už boli- a bolo ich tam celkom dosť...
Ak by som to mala zhrnúť (lebo všetko sem fakt nemôžem napísať), nestalo sa NIČ čo by som bola aspoň trošičku čakala, ani NIČ z toho, čo sa mi snívalo. Ale ani mi to nevadí, lebo celý ten deň stál neskutočne za to. Zažila som tam strašnú kopu srandy (väčšinou som sa síce rehotala na šialenosti tých fanyniek- ale nie v zlom J) spoznala som tam fakt zlatých ľudí a videla som TH :D (čo neviem či ešte neoľutujem pár- dosťkrát...)
S babami, s ktorými som vonku čakala si píšem doteraz J Stretla som sa tam aj s tou holkou, od ktorej som mala mať lístok (s tou z netu). Vysvetlila mi, ako to vtedy bolo, trochu sme kecli a šli si potom každá svoje. Ona bola s tým dievčaťom a ja som bola so svojimi.
Na koncerte- už ako vnútri bolo mooooc mooooc fajn. Maximálna tlačenica všade ľudia, krik, smrad, žiadny vzduch, žiadne pitie...atmosféra jak má byť :D V polke prvej pesničky som si pokazila foťák. Mala som jedno video a asi štyri fotky. Ale aspoň niečo :D
Tým, že som stála pod Georgom , bol častým objektom mojich vreskov (tak trošku som si ho premenovala na Gustava, čo zvyšku okolo mňa zjavne vadilo, ale aspoň ma potom naučili jak sa volá :D) Mala som pocit, že sa na mňa kukal, ale netvrdím na 100% Som tam robila blbosti no :D a keď pozeral mojím smerom ubiehal mu kútik aj keď sa asi rehotal, aké sme divné :D V podstate aj Tom keď prišiel ASI pozrel, ale to tiež asi len naším smerom...spravil škaredú grimasu (čo mal byť asi úsmev) a išiel preč. Jeho meno som si ale vopred zistila :P
Po koncerte, keď sme čakali za inchebou, či bude autogramiáda, som sa bavila len tak s kadekým, kto tam bol, lebo moje baby šli domov.
Po možno pol hoďke prešlo zozadu okolo nás také čierne auto so zadymenými oknami. Za nimi (ako tými oknami) tak krásne svietila biela šiltovka a tričko- proste Tom :D Zatrúbilo a zmizlo.
To auto si baby okolo mňa moc nevšímali, čo sa mi zdalo divné...kašlú na odchod ich miláčikov? Kašlali...
Tak som im to musela nejako oznámiť, že už odišli :D
Presvedčila som asi tri alebo štyri baby, že TH už sú fuč...tie teda s plačom išli preč. No a nemali. To neboli Tokio Hotel :D
Chúdence baby, asi som ich pripravila o posledný pohľad na TH nie len cez telku... :D (ale vždy, keď si na to spomeniem, je mi ich ľúto!!!)
Tí ozajstní TH odišli v tom autobuse, v ktorom aj prišli a ani autogramy nedali. Zakývali a zmizli. (deprimujúca spomienka :D)
Keď som už išla domov, premýšľala som trochu...
Bill....tým som sa vnútri na koncerte skoro nezaoberala, aj keď práve kvôli nemu som tam v podstate išla. Ani som nevedela kde je a čo spieva (Ale to aj preto že ja som tie pesničky nepoznala a všetci tam ziapali). No ale ide o podstatu, že na toho, na koho som sa tešila najviac, mám najmenej spomienok.
No ale nevadí, ten koncert aj tak neľutujem. Ak bude na Slovensku ešte niekedy nejaký ich koncert, pôjdem naň :D
Či ale bude, to neviem.
Neviem ani, či budem mať ešte niekedy v živote možnosť vidieť Billa naživo.
A neviem tiež, ako toto celé dopadne.
Viem len, že nič z toho, čo sa dialo pred koncertom neprestalo.
Neprestali sny, neprestali tie čudné náhody, neprestali sa mi pliesť do života.
A mám taký pocit, že kým ešte budú fungovať ako skupina, ani neprestanú. Možno aj áno, ja neviem. Neviem dôvod tohto celého divadla, ktoré by som tak rada prenechala nejakej fanynke, ktorá po tom túži.
Ale asi mi nezostáva nič iné, ako nechať veci tak ako sú, a zbytočne to nerozpitvávať.
Asi by to nemalo zmysel.
Tak nič nerozpitvávam, nechávam všetko tak.
A pomaly si zvykám na svojím spôsobom život s Tokio Hotel...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.