3.diel ,,Nie! Preboha, stipnite ma niekto! To nie je mozne!" Peter Hoffmann sedel vedla mna, zrejme tusiaci, co sa deje a jemne ma ustipol. ,,Vdaka!" rozplyvala som sa. ,,Kam cestujete, slecna? A smiem vediet vase meno... O, pardon, moje meno je Peter. Peter Hoffmann." zajakal sa. ,,No to ja viem." a hned som sa zacala ospravedlnovat, totiz bala som sa, ze to vyzneje hrubo a drzo. ,,a-samozrejme. Som Adriana Schneiderova. Cestujem za starou mamou do Berlina! Nemate tam, nahodou, namierene aj vy?" spytavo som sa zahladela na toho sympatickeho... moment, co ak ide za chalanmi? ,,Ano, mate pravdu. Mozem sa pozriet, co to studujete? " z kolien mi zdvihol knihu s titulom a obrazkom TH. ,, Skutocne?? Prave tito vas ocarili?" povedal to neurcito, no ja som od prvej chvile vedela, ze tusi, za koho hlasujem v hitparadach. A tak som mu so vsetkou radostou ukazala, aka som fanynka - vsetky veci, ktore som mala so sebou. Po takom dlhom, ale pre mna prijemnom rozhovore nastala chvilka neprijemneho ticha. ,,Kedy koncertuju?" prerusila som to zahrobie. ,,P-prosim? A pockat..." a zacal sa hrabat v batozine. ,,Toto, toto nosim vzdy so sebou, mam to od chlapcov, darovali mi to, pozri!" do narucia mi vtisol medvedika. Vsimla som si, ze to plysove zvieratko ma na brusku podpisy aj venovania tokiakov. ,,Ale, to je roztomile!" vydrala som zo seba. ,,Vezmi si ho. A dakujem za take vynikajuce obdivovatelky!" ,,Ale to v ziadnom pripade nemozem prijat! Ved ste to dostali od Billa, Toma, Gustava a Georga... to je pamiatka..." ,,Len si to pekne vezmi, ako to dali oni mne, tak to teraz davam ja tebe, lebo takych fanyniek si cenim." ,,Ale..." no uz som nemala slov. Vlak zacal brzdit. ,Berlin-konecna!´ zahlasil vlakovy sprievodca mikrofonom.
-sorry, ze som vam tak dlho neprinasala diely, ale robil sa nam net a nebol cas. ale teraz uz budu pravidelne, slubujem! no co, ako sa vam zatial pacim??? Ha? vasa Mimi ...











ahoj, u mě je bleskajda jestli chceš zapoj se budu moc ráda:))