Stalo v nej: ,,Sme dvojicky, mame 16 a rodicia sa nam rozisli, ked sme boli mali. Neboj, zvladnes to, u nas to prebehlo rychlo, pochopili sme to. Teraz sa stykame a je to ok." Trochu ma to upokojilo. Bez zavahania som odpisovala: ,,Tak to som rada... Mate dost spolocneho s Tokio Hotel. Pocuvate ich?" ,,Neviem, ci by bolo spravne povedat, ze pocuvame SAMI SEBA." odpoved bola okamzita. Rozmyslala som, co to znamena, no rychlo mi to vyfucalo z hlavy. ,,Chcela by som o rozchodoch vediet viac. Mozme sa stretnut?" ,,Okey, rad sa s tebou stretnem, Adriana. Dvojca pride tiez. Tak o 17-tej v Gardener coffee?" Letmo som sa mrkla na hodinky. Vyborne, este mam dost casu... ,,Vdaka, tesim sa na vas." A bolo to dohodnute. Naozaj ma zaujimalo, ako sa mam teraz spravat k rodicom, pocas rozvodu, lebo ten bol nevyhnutny. A ktovie? Mozno, ze tie dvijicky budu aj celkom zaujimavy chalani...
16:35
Ktosi zazvonil. ,,Ako ste ma nnasli?" prekvapene som pozerala na Hoffmanna vo dverach. ,,Adriana, chystas sa niekam?" ,,Oo, mam dohodnutu stretavku s nejakym chlapcom, ktoremu sa ... rozviedli rodicia." nebola som si vsak celkom ista, ci sa mu mozem so vsetkym zdoverit. ,,To je zvlastne, aj Bill mi spominal, ze ked je dnes v Berline, potesi niekoho - a tak sa ma stretnut s nejakou fanynkou." pozastavil sa a sibalsky sa usmial. ,,Vies, Adriana, kazdy si je strojcom vlastneho stastia. A kto ho ma, ten je stastny." A potom sme obaja mlcky vysli z domu starej mamy. Stale mi vrtala v hlave ta veta, nepocuvame sami seba. No mala som v sebe velky pocit zavisti, ta fanynka si strojcom stastia teda urcite bola... -Preboha!-
Aooooy... tak toto je 5. diel ff-483. paci sa wam? ked jj tak piste nejake komentiky :) heh
By Mimi
By Mimi











wow je to super ale pokracko tomu CHYBA!!!!!!