VARŠAVA
Georg: Čo máš v tom kufri?
Tom: Šiltovky a spodnú bielizeň.
Saki: VIVA TV. Je to 20 minúrová jazda. Naše prvé mediálne spojenie, VIVA Poľsko.
Tom: 10 schôdzok. To nie je veľa. Potom zvuková kontrola. Potom ďaľších 10. Potom šou. Náš manažmnet nieje prepracovaný alebo niečo iné. Vôbec nie. Máme tiež veľa voľna a môžeme sa sústrediť na šou. To nie je stresujúce alebo také niečo. To všetko je v skutočnosti relax.
Bill: Prekladateľ? Ale choďte. Potrebujeme prekladateľa. Potrebujeme prekladateľa.
Saki: Teraz sme ho preskúšali.
Niekto: Oni to už poznajú.
Bill: Máme sa ešte opýtať na prekladateľa.
Fans: Bill! Bill!
Bill: Vítajte.
Bill: Stáť v daždi a čakať v zime na náš príchod môže byť unavujúce. Ja to naozaj rešpektujem.
Georg: Niektorý z nich si dokonca prenajmú karavan a sledujú nás z karavanu.
Bill: Je to ohromné, že sú dosť motivovaný na to sledovať nás. Ale ja som na tom bol s Nenou rovnako. Písal som maili na fan poštu a stál som v daždi.
Niekto: Ako dlho tu čakáte?
Fans: 27 hodín.
Niekto: 27 hodín?
Fanska: Áno.
Bill: Myslím, že je to veľmi zábavné. Myslím, že oni sa majú tiež dobre.
Fanska: Šťastné oneskorené narodeniny.
Baba: Tento je oficiálny. Od Universal. A toto je jeden malý bonus.
Georg: Ach, od Universal.
Gustav: Čo to je?
Georg: Super Mario, hra.
Bill: Čo to je?
Georg: Multimediálny prehrávač?
Baba: Malý monitor. Môžeš...môžeš si tam dať tvoj film alebo hudbu a potom...
Georg: Ohromné!
Tom: Sexy!
Bill: Sexy, sexy!
Georg: Ďakujem.
Georg: Náš tourbus je najnovší z najnovších.
Tom: Okrem toho, že decko Nelly Furtado čmáralo po dverách. Ona mala autobus pred nami.
Gustav: Tento chlapec už na ňom prešiel 25 000 km. Keď sme autobus dostali bolo to len 15 000.
Bill: Trochu som sa obával autobusového života.
Gustav: Potom tam nieje moc mlieka Bill.
Bill: Ohromné. Mlieko by malo byť v autobuse vždy. Teraz nemôžem mať corn flakes.
Gustav: Len vám ešte niečo ukážem, nie klobáska cez to neprejde. Takže musíte ísť na veľkú niekam inam.
Bill: Všetci diskutujú a je tu málo miesta.Ale náš autobus je tak veľký, že je to v poriadku.
Georg: Máme radi jeden druhého. Všetci sme priatelia.
Bill: Myslím si, že je na hovno byť sám po koncerte. Chcem stráviť čas so skupinou. Ísť von s chalanmi.
Gustav: Tak, ideme hore po schodoch. To je moja posteľ. Vždy ju upravím sám. Tom spí tu. Môžete to cítiť keď tadeto idete. Škriatok spí tu. Georg.
Georg: Môžem spať iba keď sa autobus hýbe. Ak niekde zastavíme a ja spím tak sa vždy zobudím.
Gustav: Bill spí tu, správne na druhe strane. Hore je predná časť vestibulu. A toto je pre mňa pohodlné miesto.
Bill: Stále spolu sedíme a rozhovor skončíme uprostred noci a to je veľmi zábavné. Nedávno som sa dopočul veci od Gustava a Georga, ktoré som nevedel dokonca po 7 rokoch.
Bill: Pozri, tam je Ali.Spôsob akým ich posiela späť keď za ním pribehnú. "Nie! Nie! Zostaň stáť! Nie!" Musíte si predstaviť, že oni si zaberú ich voľný čas a rozhodli sa ho využiť na to získať podpisy a veci. A veľa z nich dokonca nevidíme. Neviem koľko dievčat chce náš podpis a my sme ich nikdy nevideli, ale oni to stále robia. To je úžastné.
Tom: Sú tam šatne ktoré v nás vyvolávajú dobrý pocit a jedna ktorá nie. Táto nie a potom ste dva-krát viac nervózny.
Georg: Táto šatňa má 3 metre štvorcové.
Gustav (asi): Áno a nie je tu okno.
Georg: Môj tep je...Ja dokonca neviem
Gustav: Dovoľ.
Georg: 120
Georg: To nie je žiadny rituál keď sme všetci spolu a hovoríme nejak ako kostolný spev alebo niečo také. (m.p. omg nechápem xD)
Preložila Nonna pre blog www.naj-tokio-hotel.blog.cz!
Kopírovať len so zdrojom! :)
diiiik :-*










