close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

FF-Tvoja smrť

11. března 2008 v 18:12 | nonna |  Jednodielne
Tvoja smrť
Utekala. Utekala a ani nevedela pred čím. Dom, v ktorom sa chcela ukryť sa stále vzďaľoval. Tma, ktorá bola všade navôkol jej dodávala odvahu. Všade bolo ticho, bolo počuť len jej vzdychy. Nevládala ďalej utekať, no nezastavovala sa. Vedela, že ak to urobí, nájde si ju to. Mala však už pocit, že beží celú večnosť. Dom, ktorý sa vzďaľoval sa odrazu zdal byť neuveriteľne blízko.
Bol strašne starý a vyzeral hrôzostrašne. V nej však hrôzu, či strach ani len trochu nevzbudzoval. Vošla dnu. Tmavá miestnosť bola chladná, takmer ako ona. Bola celkom prázdna, až na zrkadlo v rohu. Šla k nemu. Už z diaľky sa v ňom videla, ako k nemu kráča v čiernych svadobných šatách. Jej ruky v zrkadle boli úplne dorezané a celé od krvi. Zľakla sa. Rýchlo sa na ne pozrela. V skutočnosti však boli biele, až príliš biele. Znova sa pozrela do zrkadla. Tentoraz tam videla niekoho úplne iného. Usmiala sa.
"Teba som čakala" otočila sa k nemu. Vo dverách stál chlapec. Striasol sa od strachu.
" Poď ďalej, nestoj tam len tak" ešte stále sa smiala.
Zrazu sa vonku zablýskalo. Pozrel sa vyľakane von oknom.
"Bojíš sa?"
Neodpovedal, len sa obzeral okolo seba.
"Prečo je tu všade napísané moje meno? ... A krvou?"
"Mojou krvou, Bill... Sadni si."
Pomaly začal cúvať. Narazil o stoličku, ktorá tam ešte len pred chvíľou nebola. Sadol si.
"Nedáš si niečo? Určite si už smädný."
"Nie."
Nalievala mu do pohára víno, akoby to ani nepočula.
"Tu máš" podá mu ho "Pi."
Zobral si pohár a trochu si odpil.
"Čo je to?" spýtal sa. "Je to odporné", zrazu pustil pohár na zem. Ten sa rozbil.
"Ty hlupák!"
"Prepáč, ja... ja.. jaa..."
"Dobre, to nevadí"
"Kde to vlastne som?"
,,Máš strach, vidno ti to v očiach. Čoho sa vlastne bojíš, Bill? Ticha, tmy alebo... mňa?"
"Nie."
"Páčim sa ti?"
"Si krásna"
Položila mu ruku na nohu a začala ho hladkať.
"Vadí ti to?" spýtala sa.
Usmial sa.
" Nebráň sa urobiť to, čo tak veľmi chceš. Obaja to chceme...Chyť si ma, som len tvoja."
Naklonil sa k nej a začal ju bozkávať. Po chvíli ho zvalila na zem, rovno na črepiny. Nevnímal bolesť a ďalej sa na ňu pozeral. Pomaly si kľakla vedľa neho a pobozkala ho.
Zrazu pocítil neuveriteľnú bolesť, ktorá sa nedala rovnať s tou, ktorú mu spôsobovali črepiny.
Opäť sa pozrela na svoje ruky, boli presne také ako v zrkadle. Celé od krvi, rovnako ako nôž, ktorý držala. Pustila ho na zem.
"Bojíš sa? Máš strach v očiach ",spýtal sa jej.
Začala sa smiať.
"Kto si?"
" Tvoja smrť..."
Pobozkala ho už na chladné pery a vyšla pred dom. Po líci jej stekala slza. Jej prvá.
Zobudila sa na silnú bolesť v ruke. Mala v nej črepinu. Prekvapene si ju vybrala. Netušila, ako sa jej tam mohla dostať. Odrazu si spomenula na ten sen. Myslela naňho celý deň...
Po týždni však naňho úplne zabudla.
Niekto zaklopal na dvere.
" Ahoj, len som ti chcel povedať, že máš vo dverách kľúče =)"
Len tam naňho ticho pozerala.
"Čo je?", usmeje sa.
" Nič, nič, len mám taký pocit, že ťa odniekiaľ poznám."
"Heh, no.. ja teba asi nie =). Dobre ja už idem a nezabudni na tie kľúče =) Ahoj."
Pomaly sa otočil a odchádzal.
"A ako sa vlastne voláš?"
Naspäť sa otočil, usmial sa a povedal:
"Bill."
By Tominka a Kaulitzova
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.