FF-Famous Boyfriend 4
CDčko sa predáva úplne super. Už mali viac koncertov všetky boli totálne vypredané. Skrátka Tokio Hotel sú teraz na vrchole slávy. Už začala škola...ja ju tak neznášam.
Keby tam nechodili Tom s Billom tak by som sa zbláznila. Síce nechodíme do jednej triedy, ale cez prestávky je o zábavu postarané. Vždy keď zazvoní sa stretneme pred mojou triedou. Akurát teraz máme matiku. Tá učka je zrelá na psychiatriu. "Tak tento príklad nám vypočíta....á čo takto slečna Kaleová?" "Dpč!" šepnem. "Povedala si niečo?" "Nie...nič." Preglgnem a idem pri tabulu. Pozriem na ten príklad, ktorý sme nikdy nepočítali a čumím naňho z otvorenou hubou. Nenápadne pozriem na moju ďalšiu kamku Nell. Krúti hlavou, že nevie. A to ona vie vždy všetko...dokonca aj to, že chodím s Tomom. Ale zase vždy všetko nie - tento príklad nevie
. "Bude to ešte dnes?" zamrmle tá učka ja mám chuť hodiť po nej špongiu. "Tak to bude za 5." "Ale.." "Žiadne ale! Keby si sa nepromenádovala cez prestávky po chodbách s tými hviezdami vedela by si to!" Otvorím ústa, že jej niečo poviem ale ona ma zastaví. "Ticho! Sadnúť!" Tak si teda sadnem a modlím sa aby konečne zazvonilo. Cŕŕŕŕŕn! Boh ma vypočul! Rozbehnem sa ku dverám a to už počujem, ako na mňa tá stará ropucha kričí "Prvá vychádzam z triedy ja! Kalková po škole!" Len-len sa ovládnem aby som ju nepotkla keď okolo mňa prechádza s tým jej hnusným xichtom. Konečne uvidím prichádzať Toma a tak idem za ním. "Ahoooj" pozdraví s úsmevom a divne na mňa pozrie. "Mali ste matiku?" povie zase Tom a ja na neho pozriem "Ako si to zistil?" opýtam sa ho a Tom sa len usmeje. "A kde je Billie?" opýtam sa ho keď si všimnem, že sme len dvaja. Tom mi vysvetlí, že mu je blbo a tak zostal v triede. Z triedy vylezie Nelly, len sa usmeje a niekam ide. "Miláčik chcel by som sa ťa niečo opýtať." povie mi po chvíli. "Čo?" usmejem sa. "Musíme sa odsťahovať do Hamburgu. Myslím ja a chalani. Nemôžeš ísť s nami?" opýta sa ma Tom a tentokrát sa usmeje on na mňa. Ja na neho pozerám asi ako keby mi práve povedal, že zajtra umre a ja s ním. "Pil si niečo?" "Ty nechceš? Alebo ako to mám chápať?" "Ty dilino...jasné, že chcem. Ale čo môj oco? Veď on nevie ani to, že sme spolu. Vieš si predstaviť, čo by robil, keby som mu oznámila že sa s tebou sťahujem do Hamburgu?" Tom skloní hlavu. "A čo škola?" Tú hlavu rýchlo zdvihne a začne: "To je vybavené! Budeme mať súkromného učiteľa...Amy prosím! Ja nemôžem len tak odísť a nechať ťa tu...čo by som bez teba robil? Ja ťa milujem!" Je mi ho tak ľúto. Normálne sa mi chvíľu zdalo, že sa rozplače. Vlastne ani ja si neviem predstaviť žiot bez neho. "A navyše ja nemám žiadne peniaze. A oco mi nedá nič. vlastne on mi ani nemá dať čo." "Ty vieš, že ja ich mám dosť. Už som pre nás všetkých našiel aj dom. Páčil by sa ti. Nepôjdeme na neho pozrieť?" "No mrknúť môžem." usúdila som a tak sme po vyučku a po mojom treste išli. Ja, Tom a aj chalani. Ten "domček" bol nádherný. Úplný luxus - a to tam ešte nič nebolo. Všetkým sa páčil. "Tak čo Am? Ideš do toho?" "Tak...tak teda dobre!" poviem Georgovi a od šťastia sa vrhnem na Toma. Stratí rovnováhu s padneme na zem. "Tak s tebou tu bude haluz." povie Gustav s úsmevom a pomôže mi postaviť sa.
Keby tam nechodili Tom s Billom tak by som sa zbláznila. Síce nechodíme do jednej triedy, ale cez prestávky je o zábavu postarané. Vždy keď zazvoní sa stretneme pred mojou triedou. Akurát teraz máme matiku. Tá učka je zrelá na psychiatriu. "Tak tento príklad nám vypočíta....á čo takto slečna Kaleová?" "Dpč!" šepnem. "Povedala si niečo?" "Nie...nič." Preglgnem a idem pri tabulu. Pozriem na ten príklad, ktorý sme nikdy nepočítali a čumím naňho z otvorenou hubou. Nenápadne pozriem na moju ďalšiu kamku Nell. Krúti hlavou, že nevie. A to ona vie vždy všetko...dokonca aj to, že chodím s Tomom. Ale zase vždy všetko nie - tento príklad nevie
. "Bude to ešte dnes?" zamrmle tá učka ja mám chuť hodiť po nej špongiu. "Tak to bude za 5." "Ale.." "Žiadne ale! Keby si sa nepromenádovala cez prestávky po chodbách s tými hviezdami vedela by si to!" Otvorím ústa, že jej niečo poviem ale ona ma zastaví. "Ticho! Sadnúť!" Tak si teda sadnem a modlím sa aby konečne zazvonilo. Cŕŕŕŕŕn! Boh ma vypočul! Rozbehnem sa ku dverám a to už počujem, ako na mňa tá stará ropucha kričí "Prvá vychádzam z triedy ja! Kalková po škole!" Len-len sa ovládnem aby som ju nepotkla keď okolo mňa prechádza s tým jej hnusným xichtom. Konečne uvidím prichádzať Toma a tak idem za ním. "Ahoooj" pozdraví s úsmevom a divne na mňa pozrie. "Mali ste matiku?" povie zase Tom a ja na neho pozriem "Ako si to zistil?" opýtam sa ho a Tom sa len usmeje. "A kde je Billie?" opýtam sa ho keď si všimnem, že sme len dvaja. Tom mi vysvetlí, že mu je blbo a tak zostal v triede. Z triedy vylezie Nelly, len sa usmeje a niekam ide. "Miláčik chcel by som sa ťa niečo opýtať." povie mi po chvíli. "Čo?" usmejem sa. "Musíme sa odsťahovať do Hamburgu. Myslím ja a chalani. Nemôžeš ísť s nami?" opýta sa ma Tom a tentokrát sa usmeje on na mňa. Ja na neho pozerám asi ako keby mi práve povedal, že zajtra umre a ja s ním. "Pil si niečo?" "Ty nechceš? Alebo ako to mám chápať?" "Ty dilino...jasné, že chcem. Ale čo môj oco? Veď on nevie ani to, že sme spolu. Vieš si predstaviť, čo by robil, keby som mu oznámila že sa s tebou sťahujem do Hamburgu?" Tom skloní hlavu. "A čo škola?" Tú hlavu rýchlo zdvihne a začne: "To je vybavené! Budeme mať súkromného učiteľa...Amy prosím! Ja nemôžem len tak odísť a nechať ťa tu...čo by som bez teba robil? Ja ťa milujem!" Je mi ho tak ľúto. Normálne sa mi chvíľu zdalo, že sa rozplače. Vlastne ani ja si neviem predstaviť žiot bez neho. "A navyše ja nemám žiadne peniaze. A oco mi nedá nič. vlastne on mi ani nemá dať čo." "Ty vieš, že ja ich mám dosť. Už som pre nás všetkých našiel aj dom. Páčil by sa ti. Nepôjdeme na neho pozrieť?" "No mrknúť môžem." usúdila som a tak sme po vyučku a po mojom treste išli. Ja, Tom a aj chalani. Ten "domček" bol nádherný. Úplný luxus - a to tam ešte nič nebolo. Všetkým sa páčil. "Tak čo Am? Ideš do toho?" "Tak...tak teda dobre!" poviem Georgovi a od šťastia sa vrhnem na Toma. Stratí rovnováhu s padneme na zem. "Tak s tebou tu bude haluz." povie Gustav s úsmevom a pomôže mi postaviť sa.Za 2 týždne:
Domček máme už zariadený. Dneska a sťahujeme. Je štvrtok. Oco si myslí, že som v škole...on je našťastie v robote. Rozhodla som sa, že mu nepoviem, že sa sťahujem. Nechám mu len list. Niekto zazvoní a tak idem otvoriť. Je to Tom. "Prišiel som pre tvoje veci...a pre teba" oznámi mi. "Dúfam, že si zbalená." "Som. Mám to v izbe poď mi pomôcť." poviem mu a ide so mnou. "Máš tam aj posteľ?" opýta sa Tom s úsmevom a žmurkne na mňa. "Mám." poviem mu. "Tak tu sú tie kufre." Otočím sa ale Tom nikde neni. "Tooom? Kde si?" Odrazu na mňa vyletí spoza rohu. Zapištím a on ma hodí na posteľ a začne ma bozkávať. "Ty si debil! A toto si nechaj na neskôr zlatko." Srdce mi bije ako o život. Neochotne zo mňa zlezie a dáme tie kufre do auta. "Môžeme ísť láska?" povie a pozrie na mňa. "Napíšem ten list pre oca a môžeme" "OK. Počkám ťa v aute." Zoberiem papier, pero a začnem písať.
Ahoj oci. Chodím s Tomom Kaulitzom. Trvá to asi 4 mesiace. Odsťahovala som sa s ním a s jeho skupinou do Hamburgu. Milujem ho a nemohla som ho nechať len tak odísť. On je iný ako si myslíš. Ja viem, že si silný a vydržíš to tu bezo mňa. Nechám ti tu aj novú adresu a keď mi odpustíš napíš mi alebo príď za mnou. Veď máš aj číslo na mobil. Nehnevaj sa. Ľúbim ťa! Tvoja Amy.
Nechám ho položený na stolíku v obývačke a posledný krát nakúknem do mojej izbičky. Chce sa mi plakať. Veď som tu žila od narodenia. Ešte 5 sekúnd by som tam pozerala a rozrevala by som sa... tak idem do auta. "Môžeme?" "Ano..." "Ostatný išli s Georgom na aute.." hovorí mi Tom keď už ideme ale ja ho nevnímam. Obchádzame tabulku s nápisom Magdeburg a ja to už nevydržím. Po lícach sa mi kotúlajú slzy. "Am? Počúvaš?" opýta sa Tom a ja sa naňho pozriem. Keď uvidí, že plačem odstaví auto. "Poď ku mne." objímem ho a práve to som v tej chvíli potrebovala. "Mne to tu bude tak strašne chýbať." "Ja viem...aj mne. Ale uvidíš, že nám bude spolu dobre. Už neplač ok?" Kývnem hlavou, usmejem sa a odtiahnem sa od neho. Naštartuje auto a zase ideme. Zavriem oči a zaspím. "Am. Vstávaj. Sme tu." pohladí ma po tvári Tomova ruka.. Otvorím oči a uvidím ako sa na mňa usmieva. "Čo sa tak usmievaš?" opýtam sa ho so smiechom natiahnem sa. "Nič...len že si tak pekne spinkala. A teraz budeš pri mne takto každé ráno." povie zasnene. Dám mu pusu a vystúpim. "Veci máš už vnútri." "Mohla som si ich zaniesť aj sama...ale diki." milo sa neho pozriem. Pozdravím chalanov a idem si dať niečo papať. Ako vidím niekto bol už v obchode. Šikovný! :D Tak si teda dám to, na čo mám chuť a najem sa. Idem do spálne. Tam leží Tom a má zavreté očká. Lahnem si aj ja a pritúlim sa k nemu. "Spíš?" zatrasem s ním. "Ee." otvorí oči a ja sa zasmejem. "Večer je tá party?" "Nó." "Čas sa nezmenil že?" "Ee." "No podľa toho, ako mi odpovedáš sa ti chce spať." "Nechce." povie a to má už zase zavreté kukadlá. "Ale jasné. Buvaj." zasmejem sa a idem dole za chalanmi pozerať telku. Okolo 21:00 začínajú prichádzať prvý ľudia. Všetkých je nás tam asi 50. Tom už nespí a predvádza sa pred kamošmi. Ja ho sledujem a usmievam sa. Niekto mi zozadu zakryje oči. "Bill neblbni." zakričím (cez tú hudbu neni počuť) a otočím sa. "Nell!" "Ahoj moje. Si si myslela, že neprídem?" stisknem ju a zoznámim ju so Susie, ktorá tiež prišla. "A ako si sa sem dostala? "Autobusom...ale Bill slúbil, že ma zavezie naspäť." zakričí mi do ucha a mne asi praskne ušný bubienok. "Ó! Gentleman!" Neskôr jej poukazujem dom. Kým Nell so Sue kecajú ja idem za Tomom. "Chalani nachvílu si ho požičiam." chytím Toma za ruku a ťahám ho do spálne. "Čo je? Čo by si chcela?" povie a usmeje sa. Aj ja sa usmejem ale trochu provokatívnejšie. "Teba!" Začnem ho bozkávať. On ma pomaly položí na posteľ a pokračujeme. Onedlho sa odtiahne a vráti mi to, čo som mu povedala u mňa doma. "To si nechaj na neskôr." Usmeje sa a prejde mi "tade" rukou. "Tooom!" prosebne na neho pozriem. "Ee...posaď sa." Tak sa teda posadím a pozerám na neho. "Niečo pre teba mám." tajomne sa usmeje. "čo?" "Zavri očká a uvidíš." "Keď zavriem očká moc toho neuvidím." smutne na neho pozriem. "No tak keď ti poviem ich otvoríš a potom uvidíš." "Dobre.." Tak ich teda zavrem. Počujem ako otvára nočný stolík a potom cítim ako mi niečo dáva okolo krku...










