Bill: Traja z nás sú stále sami, len Georg je zamilovaný!
Georg: Som zadaný, je to niečo cez polrok.
Bill: Nehovor.
Georg: Áno.
Tom: Smutné, je to mimoriadne smutné.
Bill: Samozrejme, chcem sa zamilovať. Chcem to odvtedy, ako sme začali s Tokio Hotel. Je to nazaj nereálne so životom, ktorý aktuálne žijeme: len Georg má naozaj šťastie a trochu na to žiarlim, musím povedať.
(O stralkers)
Tom: Nie, to vôbec neboli faninky. Nemajú nič s fanúšikmi, boli to len ľudia, ktorí boli duševne narušený, ktorí mali naozaj problémy s ich vlastnými životmi, a ktorí určite potrebujú nejakú pomoc.










