FF - Osud
28. června 2007 v 20:47 | Nonna
Myslím, že som prekonala svoj životný rekord.
JA, keď som sa za 10 minút zobudila obliekla zbalila a ešte aj na zastávku dobehla (čo normálne trvá niečo vyše tých 10 minút), už je dnes možné VŠETKO.
Pred inchebu som sa dostavila možno o jedenástej (už so zastávkou v Auparku, obehaním pár obchodov WCiek a McDonaldu). A fakt, ľudia tam už boli- a bolo ich tam celkom dosť...
Ak by som to mala zhrnúť (lebo všetko sem fakt nemôžem napísať), nestalo sa NIČ čo by som bola aspoň trošičku čakala, ani NIČ z toho, čo sa mi snívalo. Ale ani mi to nevadí, lebo celý ten deň stál neskutočne za to. Zažila som tam strašnú kopu srandy (väčšinou som sa síce rehotala na šialenosti tých fanyniek- ale nie v zlom J) spoznala som tam fakt zlatých ľudí a videla som TH :D (čo neviem či ešte neoľutujem pár- dosťkrát...)
S babami, s ktorými som vonku čakala si píšem doteraz J Stretla som sa tam aj s tou holkou, od ktorej som mala mať lístok (s tou z netu). Vysvetlila mi, ako to vtedy bolo, trochu sme kecli a šli si potom každá svoje. Ona bola s tým dievčaťom a ja som bola so svojimi.
Na koncerte- už ako vnútri bolo mooooc mooooc fajn. Maximálna tlačenica všade ľudia, krik, smrad, žiadny vzduch, žiadne pitie...atmosféra jak má byť :D V polke prvej pesničky som si pokazila foťák. Mala som jedno video a asi štyri fotky. Ale aspoň niečo :D
Tým, že som stála pod Georgom , bol častým objektom mojich vreskov (tak trošku som si ho premenovala na Gustava, čo zvyšku okolo mňa zjavne vadilo, ale aspoň ma potom naučili jak sa volá :D) Mala som pocit, že sa na mňa kukal, ale netvrdím na 100% Som tam robila blbosti no :D a keď pozeral mojím smerom ubiehal mu kútik aj keď sa asi rehotal, aké sme divné :D V podstate aj Tom keď prišiel ASI pozrel, ale to tiež asi len naším smerom...spravil škaredú grimasu (čo mal byť asi úsmev) a išiel preč. Jeho meno som si ale vopred zistila :P
Po koncerte, keď sme čakali za inchebou, či bude autogramiáda, som sa bavila len tak s kadekým, kto tam bol, lebo moje baby šli domov.
Po možno pol hoďke prešlo zozadu okolo nás také čierne auto so zadymenými oknami. Za nimi (ako tými oknami) tak krásne svietila biela šiltovka a tričko- proste Tom :D Zatrúbilo a zmizlo.
To auto si baby okolo mňa moc nevšímali, čo sa mi zdalo divné...kašlú na odchod ich miláčikov? Kašlali...
Tak som im to musela nejako oznámiť, že už odišli :D
Presvedčila som asi tri alebo štyri baby, že TH už sú fuč...tie teda s plačom išli preč. No a nemali. To neboli Tokio Hotel :D
Chúdence baby, asi som ich pripravila o posledný pohľad na TH nie len cez telku... :D (ale vždy, keď si na to spomeniem, je mi ich ľúto!!!)
Tí ozajstní TH odišli v tom autobuse, v ktorom aj prišli a ani autogramy nedali. Zakývali a zmizli. (deprimujúca spomienka :D)
Keď som už išla domov, premýšľala som trochu...
Bill....tým som sa vnútri na koncerte skoro nezaoberala, aj keď práve kvôli nemu som tam v podstate išla. Ani som nevedela kde je a čo spieva (Ale to aj preto že ja som tie pesničky nepoznala a všetci tam ziapali). No ale ide o podstatu, že na toho, na koho som sa tešila najviac, mám najmenej spomienok.
No ale nevadí, ten koncert aj tak neľutujem. Ak bude na Slovensku ešte niekedy nejaký ich koncert, pôjdem naň :D
Či ale bude, to neviem.
Neviem ani, či budem mať ešte niekedy v živote možnosť vidieť Billa naživo.
A neviem tiež, ako toto celé dopadne.
Viem len, že nič z toho, čo sa dialo pred koncertom neprestalo.
Neprestali sny, neprestali tie čudné náhody, neprestali sa mi pliesť do života.
A mám taký pocit, že kým ešte budú fungovať ako skupina, ani neprestanú. Možno aj áno, ja neviem. Neviem dôvod tohto celého divadla, ktoré by som tak rada prenechala nejakej fanynke, ktorá po tom túži.
Ale asi mi nezostáva nič iné, ako nechať veci tak ako sú, a zbytočne to nerozpitvávať.
Asi by to nemalo zmysel.
Tak nič nerozpitvávam, nechávam všetko tak.
A pomaly si zvykám na svojím spôsobom život s Tokio Hotel...
23. června 2007 v 14:27 | Nona
Sorry, že vám nenapíšem o tom sne....sama nič neviem..
Miša mi nepovedala veľa detailov, ale píšem, čo viem...tak hodnoťte v komentochJMyLiEnN
Ráno som sa zobudila s pocitom maximálnej pomätenosti. Bola som ako v tranze. Zapla som počítač-internet-ten blog-a zbadala som PRESNE TO, čo vo sne:
AKO ZÍSKAŤ LÍSTKY?
-presný popis ako k lístkom cez ticketportal...
(grrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr grrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr grrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr)
Keby som to bola zbadala hociktoré iné ráno, ani by to so mnou nepohlo. Teraz som sa dosť bála toho, čo by sa stalo, keby som nepočúvla ten sen.
Za chvíľu som už mala aj rezervovaný lístok. Síce som mala možno necelú štvrťku z plnej sumy, ale bolo mi to v danej chvíli dosť jedno.
Pri tej babe z netu som mala až do koncertu čas našetriť. Teraz som na to mala asi päť dní...
Nie som si istá, či ma chápete...ja som s Tokio Hotel nechcem mať nič spoločné a ani som nikdy nechcela. Ono to prišlo samo a proti mojej vôli. Na ten koncert ale nejdem z nejakého donútenia, to nie....tam idem lebo haluz :D (OK a možno aj niečo čakám...nevravím, že chcem...len čakám...) Ja nie som nejaká total tokiáčka, ktorej sa zo samej lásky k nim už aj sníva o nich...ja som skôr nejaký pomätenec, ktorému sa sníva o Tokio Hotel a ani to sám nechce...a sny mu (čiastkovo) kážu, čo má robiť...a on ich počúva :D
Teraz som zvedavá, ako mi óóó osud nádherný zoženie prachy na lístok...
-a tá sviňa mi ich zohnala:
Cez týždeň mi volala babka. Býva blízko mojej školy, takže mi sem-tam zavolá, nech sa zastavím. Pokecáme, pokukáme telenovely a keď má, dá mi nejakých sto korún-na malinovku :D
Bola som u nej....pokecali sme...telenovely sme pokukali....ale dnes sa nejak dozvedela, že nemám kredit a že si chcem ísť kúpiť jedno tričko...(to bude tým kecaním...)
No a zrazu som mala v ruke päťstokorunačku.
Čo to znamená som si uvedomila až keď som domov prišla a telku zapla (hádajte, čo išlo :-/)
Pekne krásne som si ju odložila k mojim dvom stovkám, ktoré sa mi podarilo-fakt netuším jak-neminúť. Mala som sedemsto.....potrebovala som tisíc. Zvyšných tristo som si ukradla od mamy. Dala mi liter na obedy....a obedy stáli šesťsto :D
TÁÁKŽE:
-peniaze som mala....povolenie tiež (od oca...mamu som ani neriešila-je síce prísnejšia ako tato, ale ja som proste vedela, že mi dovolí tam ísť).
-o lístok som teda mala postarané J
Tú noc sa mi sníval obzvlášť nádherný sen. Veľa si z neho síce nepamätám (len Billovu hrivu a posteť), ale ráno som sa zobudila sama od seba-minútu pred zvonením budíka s úsmevom na tvári a mala som postarané o dobrú náladku po celý deň J
To, že som si kúpila lístok som oľutovala ešte veľmi veľakrát... Vždy, keď mi aspoň trošku pracoval mozog som si uvedomila, akú koninu som urobila.
No ale už som ho mala a nemienila osm ho nechať prepadnúť. Do koncertu zostával možno mesiac, ale aj keď som už mala zaistený vstup ani sny, ani nič neprestalo.
Akurát narastela moja zvedavosť že čo sa tam (ak sa tam vôbec niečo) stane J.
8. 4. 2007 (niečo po deviatej ráno)
Je to tu, TEN DEŇ...Celú noc som nespala. Ani len minútku. Nie, že by som nemohla zaspať z nejakej strašnej nervozity alebo že som sa bála, že zmeškám koncert, to nie :D proste som nemohla zaspať, čo mi vôbec inak nevadilo (aspoň sa mi nič nesnívalo :P)
O pol deviatej som už VÁŽNE neobležala a vstala som. Normálne ma ťahajú z postele o jedenástej ale teraz som sa už fakt nudila :D
Napapala umyla a išla do skrine pozrieť, či si vôbec mám čo obliecť. Niečo sa tam našlo J Zapla som počítač (nedela+sviatok=INTERNET ZADARMO:D), že idem pozrieť kedy mi ide do BA autobus.
Menší (alebo dosť veľký) problém nastal, keď mi došlo, že nedela+sviatok znamená aj niečo iné-NEJAZDIA AUTOBUSY!! Ten 17:15 bol síce pekný, ale znamenal, že by som tam prišla o pol siedmej, čo neviem, či by bolo vhodné, keďže sa to celé začína o šiestej. Takže 9:25.....iný nebol. No čo, prídem trochen skor. Včerasom sa vypytovala fanyniek, že kto tam kedy ide...o tej pol jedenástej tam už na 100% budú ľudia-ony sú šialené :D
Do smiechu mi ale prestalo byť, keď som pozrela na hodiny a bolo 9:16. Ak som ten bud chcela stihnúť, mala som pred minútou vypadnúť z domu a makať na zastávku. A ja si sedím za počítačíkom v pyžamku s kakavkom v ruke...nemám šancu...
By Myllien
13. června 2007 v 15:34 | Nonna
Ešte vás to vôbec baví čítať? :D
Neviem aký to má efekt, keď to čítate. Ja keď som to počúvala, som mala dosť.
Proste komenty :D MyLiEnN
Otvorila som miestnosť a hneď, ako sa mi načítala stránka, cez prvé dva riadky sa na mňa krásne usmievalo:
KTO CHCE IST SO MNOU NA KONCERT TOKIO HOTEL? MAM JEDEN VOLNY LISTOK LEBO KAMOSKA NEMOZE IST...
Ja som bola v takom šoku, že som ani nevedela, čo robím.
TEDA....napísala som tej holke RP :D ....že proste by som chcela, ale že ešte neviem, či ma naši pustia. Že nech sa pýta ďalej, ako keby jej nikto nič nenapísal, že ja jej potom napíšem a ak ešte nikoho nebude mať, môžeme to nejako začať riešiť...
Potom som okamžite vypínala net a komp a všetko čo vypnúť išlo a vypadla som von so psom- prevetrať si zmagorenú hlavu. Aj keď som už na to nedokázala prestať myslieť.
Ja už som to ani nechcela pripisovať tej náhode, veď som si preboha ani nie pred pol hodinou povedala, že keď niečo ako osud JE, tak ma na ten koncert DOSTANE! A dojdem domov a oni sa mi tie lístky ponúknu na zlatom tanieriku. Ja som bola proste už moc lenivá vymýšľať všetky tie možné zhody náhod :D (som si radšej pripustila možnosť osudu- možno sa vám zdá, že som blázon...ale nebojte, zdá sa to aj mne, ja som o tom dokonca presvedčená...)
Večer som len tak náhodou chcela predostrieť ocovi, že bude koncert TH a že rozmýšľam, že tam chcem ísť...
"Samozrejme, ja pre teba aj o tretej v noci dójdem, to vieš..."
Tak toto bol čistý konec...Toto keď mi oco nadhodil, ja som myslela že aj štyri osudy musia byť, keď sa im toto podarilo.
Ale ešte som sa nespýtala matky. Ani ale nebolo treba...ja som si bola taká istá tým, že ma tam pustí, že som tej babe rovno mohla písať.
Napísala som jej ale asi až o dva týždne neskôr. Dávala som jej ešte šancu zohnať na ten lístok menej narušenú osobu :D
Keď som jej písala, modlila som sa, aby už niekoho mala....ALE ONA NE!!
Po mne jej vraj už nikto nenapísal...tak sme si začali písať my :P Len tak, aby sme sa trochen spoznali...zlatá to baba J
Po pár týždňoch mi ale prišla krááásna novina...
Tá jej kamoška, ktorej lístok som mala mať sa asi uvedomila a nejak rodičov presvedčila...bolo to komplikované jak sviňa ale proste ja som nakoniec skončila bez lístka :D
Táák som sa z toho tešila....už mi znovu svitalo na krásny život bez Tokio Hotel!!
Večer som si dokonca líhala s úsmevom a dosť som nepredpokladala, že sa mi vo sne ukáže čo i len jeden z nich. Opak bol ale pravdou a ja mám pocit, že na TEN JEDEN sen nezabudnem nikdy v živote...
By Mylienn
3. června 2007 v 20:15 | Nonna
Už ste možno pochopili, že táto ff je nejaká iná :D Nebude v nej vystupovať ani Bill ani Tom ani Gustav ani Georg. Ono to vlastne nie je ani ff (fan fiction)- lebo to nie je fikcia :D
Ale ak ste pevne rozhodnutí (v čo dúfam), že si idete prečítať druhý diel, nechajte pls komentíky :P
MyLiEnN
TOKIO HOTEL NA SLOVENSKU
8.4.2007
Bratislava, Incheba EXPO aréna
(plagátik som nenašla :D)
ONI PRÍÍÍÍDU!!! PRÍDU K NÁÁM NA SLOVENSKOOOO...CHÁPETE TO??
CHÁPETE, ŽE BILLÍK TOMÍK GUSTÍK A....
Ďalej som už ani nečítala....čumela som na monitor ešte asi päť minút....
Na ten plagátik, čo tam bol, ako na mňa z neho pozerali, na to Incheba EXPO a nebola som schopná ani len rozmýšľať.
Po chvíli som sa začala obzerať okolo seba, čakala som že uvidím niečo, čo by ma presvedčilo o tom, že je to sen....že je to ešte stále ten sen v ktorom som bola v Inchebe na koncerte Tokio Hotel a teraz sa mi ďalej sníva, že akože naozaj prídu.
Ale nechcela som sa ani za ten svet prebrať...všetko som povypínala a šla si svoje. Rozhodla som sa neriešiť to, lebo by som asi vyskočila z okna...
No ale deň si v pohodke rýchlo prešiel a ja som večer znova išla na blog, dúfajúc, že neuvidím to, čo tam bolo ráno....
Bolo to tam....Tokio Hotel prídu na Slovensko.
Toto bol jeden zo zlomových momentov môjho rozhodnutia či ísť, alebo neísť na koncert TH. Chápte ma, ja som ich vážne nemusela, takže som nevidela jediný dôvod, prečo tam ísť.
NO, ale od toho dňa som na nich začala narážať trikrát častejšie...po nociach sa mi už nesnívali len nezmyselné útržky z toho, ako som s chalanmi (alebo s Billom), už boli všetky sny orientované na koncert a už všetky trvali celú noc. Nahovárala som si síce, že toto sa sníva aj fanynkám, ale nechápala som proste, že prečo každú noc...začala som si to vysvetľovať po svojom. Lebo ja som taká osoba, že verím trebárs na iné životy vyššiu moc, v duchov :D tak šak prečo nezačať veriť na osud... :DD
Čím bol koncert bližšie, tým viac dávali moje sny zmysel, tým častejšie som na nich narážala, tým viac som začínala veriť na osud...Ale jeden otáznik som ešte mala...ako k lístkom??
Ja som NETUŠILA, kde k nim mám prísť. Som si aj myslela, že už budú vypredané, a keby aj nie...určite nebudem mať toľko peňazí. K tejto otázke som sa vracal najčastejšie ráno, po živých snoch (To je taký, keď po prebudení ešte päť minút čumíte do blba a premýšľate, či sa vám vážne LEN snívalo, alebo ste to fakt zažili. A potom celý deň nechcete veriť tomu, že to bol vážne len sen. -a ja mávam presne TAKÉTO sny...). No ale moju otázku som si vyriešila raz, keď som išla domov zo školy - cestujem SAD. Som nastúpila a vodičovi v rádiu hralo to Durch Den Monsun. Dosť ma to rozčúlilo, že už aj v autobuse ma budú naháňať ....tak som si pekne išla sadnúť úplne dozadu, nech ich nemusím počúvať. Ale už sa mi svine dostali do hlavy a už som zase rozmýšľala, ako k tým blbým lístkom.
A rozmýšľala som celú cestu. Keď už sa mi bus blížil k zastávke, celé som si to zhrnula:
Ak je nejaký osud, ktorý ma chce dostať k Tokio Hotel (k Billovi)- no lebo tak to doteraz vyzeralo :D, a ak chce, aby som išla na ich koncert, tak si ma tam aj dostane! :P Už nebudem riešiť otázku, ako sa na ten koncert dostať, keď tam mám byť, tak tam budem.
Takto som si to uzavrela a spokojne s úsmevíkom na tvári som si kráčala od zastávky. Predpokladala som, že ÓÓÓ osud veliký mi maximálne lístok zoženie. Ale aby mi ho aj zaplatil a donútil MOJICH rodičov, aby ma tam pustili sa mi zdalo dóósť nereálne. Takže mi už pred domom napadali aj také veci, že možno prestanú sny, možno pre mňa skončí celé TH a možno bude všetko tak ako pred tým. No ale prišla som domov a prišla aj neznesiteľná chuť ísť na pokec. Ešte som na tieto chute nebola natoľko zvyknutá, aby mi došlo, že keď chcem v psychickom zdraví dožiť život, nemala by som ani len internet zapínať.
No ale Miška- KRAVA internet zapla, miestnosť Tokio Hotel otvorila a čo tam nevidela....
By Mylienn
2. června 2007 v 12:07 | Nonna
Možno si prečítate začiatok tohto príbehu a poviete si, že je to konina. Možno si prečítate dokonca celý prvý diel a poviete si, že je to výmysel. Ja by som si to asi myslela tiež....ale nemyslím si to, pretože to, o čom tu budem písať sa deje mojej kamarátke a ja sama som sa už párkrát presvedčila o tom, že neklame...
Ak by ste sa dokopali k prečítaniu tohto dielu, ocenila by som v komentároch kritiku...nech viem pre budúcnosť čo zmeniť.
Budete zlatí, MyLiEn J
Ležali sme na Billovej posteli a bozkávali sa. Zašiel mi rukou pod tričko a už odtiaľ nemienil tak skoro odísť. Táto noc bude TÁ...vedela som to ja, vedel to aj Bill. Pozrel sa na mňa...ešte v živote mi nikto nevenoval taký nádherný pohľad ako teraz on. Tíško sa spýtal: "Chceš?"
Ja som sa usmiala a pobozkala ho: "Chcem." Viac slov nebolo treba. Naše bozky a dotyky hovorili za všetko. Zabudli sme na celé okolie a nechali sme sa unášať našimi vášňami.....
...otvorila som oči. Ležala som na posteli- presne tak, ako v tom sne, celá spotená som sa obzerala okolo seba.
"NIEEEEE!!" Zase ďalší takýto sen...toto už nie je normálne! Zbláznila som sa! Šibe mi! Dám sa liečiť....áno áno - pôjdem na psychiatriu a poviem im, nech ma tam zavrú. Už mám všetkého po krk!
Každú každú každú jednu blbú noc sa mi musí snívať o tých švihlých Nemcoch??
O TOM JEDNOM??
Bodaj by to boli len sny....stavím sa o tri milióny, že keď ráno zapnem telku, pôjde to ich Letzte Tag!!
Prečo vždy, keď mi napadne zapnúť telku, musia tam akurát byť? Prečo mávam ten neznesiteľný pocit, že si musím V TEJ SEKUNDE zapnúť telku a prečo keď ju zapnem začína niečo s nimi??
PREČO STÁLE ONI?? Kto ich chce?? Za posledný mesiac som tú ich pesničku videla každý deň 3x MINIMÁLNE!! Ešte chvíľu a dospejem k samovražde...
Idem sa opláchnuť a zase si ľahnem...
"Prečo nespíš Miša??" mama...
"Mala som............zlý sen." Zlý sen?? NOČNÚ MORU!! Snáď už do rána dajú pokoj.
Umyla som sa a šla si znova ľahnúť. Ešte že je zajtra sobota...
Vchádzala som do Incheby...už sa teším....SUPERSTAAAAR =)
Vnútri som sa nacpala úúplne dopredu, takže keď Bill vybehol na pódium, dosť dobre som ho videla.
Bill?? TokioHotelBill??
a vedľa neho je Tom.....TOM?? TokioHotelTom??
To čo je toto?? Kde mám Superstar?? Adela?? Pyco?? Kde steeeee?? Prečo som na koncerte TH?? Čo tu chcú?? V Inchebe??
Ale Georg je nado mnou....idem mu kývať hehe......
Zobudia som sa....
"Dvakrát za JEDNU noc?? Už je to so mnou akútne, SOM POSADNUTÁ!! Čo tak vyháňač diabla?? Exorcista?? Pomohol by mi?? Skúsim..." mlela som si sama pre seba a úplne som nechápala prečo mi tak zadrbkáva.
"Idem na blog!!" Bohvie prečo, ale idem tam. K tomu blogu som sa dostala ešte pred tým, ako sa mi o nich začalo každú noc snívať...zlaté to časy...
Už ste asi pochopili, že zrovna veľká fanynka Tokio Hotel nie som. Akože nie som ani anti ani nič také....ja ich proste neriešim.
Teda- bejvávalo... :((
Teraz??
Neni jedinej noci, čo by sa mi o nich nesnívalo.....neni jediného pozerania telky, čo by som na nich aspoň dvakrát neprepla... Chápete prečo? Lebo ja nie. Nerozumiem, čo sa stalo, prečo som nimi posadnutá a neviem ani, čo spraviť, aby to prestalo....aach, zúfalosť čistá...
Začiatok bol nevinný...začala som v telke na nich stále prepínať...moc som to ale ešte neriešila. Bolo mi jasné, že na MusikBoxe furt fanynky hlasujú, na vive sú to domorodci a proste som to všetko pripisovala náhode. Keď sa mi to ale začalo stávať trochen častejšie (každý jeden deň minimálne trikrát)...šla som na pokeci do tej Tokio Hotel miestnosti...šak bude haluz...zistím, čo na nich šeci vidia :P
Písala som si s jednou babenou, ktorá mi dala potom aj adresu na dáky svoj blog. Išla som pozrieť....boli tam samé texty...vyzeralo to na nejaké príbehy....tak som si jeden začala čítať.
Celkom haluz to bola, tak som si čítala aj iné diely. Pripadalo mi to strašne vtipné, že fanynky si vymýšľajú príbehy, jak si začnú s TH :D Ale dosť sa mi to páčilo...tá jedna konkrétne....lebo také romantické to bolo :D také ja móžem :D
Tak som si ju prečítala celú a od vtedy som tam raz za čas išla pozrieť, či sú nové diely :P
Potom začali sny....
Každú jednu noc sa mi sníva o Tokio hotel...
Som to ešte ani nikomu nepovedala...by ma všetci odvrhli...bola by som besná maniačka :D
A teraz asi prechádzam do druhého stupňa šialenstva.....dnes až dva sny...Ten druhý síce divný, ale boli tam Tokio Hotel...boli tam?? Boli TU!! V Inchebe!! Mali koncert!! (zajtra idem na vyšetrenie hlavy...)
No ale keď sa mi načítala stránka toho nešťastného blogu, dostala som infarkt...
By Mylienn